Slovák sa prihovára k Indovi a hovorí mu: „U vás v Indii je taký bordel, všade máte neporiadok.“ A Ind mu hovorí: „My máme neporiadok vonku, ale poriadok vo vnútri. U vás na Slovensku je to presne naopak.“
Určite máte aj vy vo svojom okolí niekoho, možno ste to vy sami, kto rád upratuje, resp. upratuje všetko a má rád, keď je všade poriadok. Príbory na stole musia byť narovnané vedľa seba v presnom poradí, na zemi nesmie byť ani jedna omrvinka, alebo upratujú, vysávajú, utierajú prach každý deň. Jedna kvapka rozliateho mlieka na zemi ich dokáže úplne rozhodiť. Všetko musí byť čisté.
Čím viac je človek zanesený vnútornou špinou, tým viac upratuje navonok. Vnútornou špinou myslím veci, ktoré si vo svojej dušičke nesieme veľmi veľa rokov a mnoho situácií, ktoré sa nám stali, sa ťahajú od nášho detstva. Nevyriešené veci ako: časté bitky (s rukou alebo remeňom), nadávanie, hádanie sa rodičov (tu dieťa potláča svoj hnev a nepochopenie), znásilnenie, zrada, nevera, obťažovanie farárom, prebratie frajerky najlepším kamarátom, doslova opakujúce slová rodičov: „Z teba nikdy nič nebude, čo z teba len vyrastie, keď nebudeš poslúchať, zoberú ťa smetiari…“ (to som často počúval 😀 )
Takýmito hlúpymi rečami rodičov, ktorí za to ani nemôžu, lebo im to hovorili ich rodičia a im ich rodičia a tak ďalej, vyrastú deti, ktoré trpia pocitmi menejcennosti, majú rôzne zlozvyky a tak ďalej. Skrátka by to bolo na knihu…
Všetky tieto situácie v živote, ktoré sme zažili, spôsobili to, kým sme dnes a dodnes. Ak sme ich nevyriešili, tak sa s nami ťahajú doteraz. Heslo mojej mamy, ktorá ma vždy chcela uchrániť pred krikom môjho otca, bolo: „Jedným uchom dnu, druhým von“. V skutočnosti to znamená, potlač tu emóciu, čiže hnev, ktorý som mal, potlač to v sebe a zabudni na to.
Toto som pochopil až v dospelosti, kedy sa mi začali nevyriešené veci z detstva vynárať a pekne so mnou zamávali. Potlačené emócie dokážu divy, verte mi. Často vravela: „Za minulosťou treba spraviť hrubú čiaru a zabudnúť.“ V tej chvíli robila to, čo najlepšie vedela. Ako každá správna mama, snažila sa ma chrániť.
Spraviť hrubú čiaru a zabudnúť môžete vtedy, keď ste ODPUSTILI.
Spraviť hrubú čiaru a zabudnúť je jedna z najhorších vecí, ktoré môžete spraviť. Spraviť hrubú čiaru a zabudnúť môžete vtedy, keď ste ODPUSTILI. To je poriadok vo vnútri. Nelipnutie na minulosti a nestrachovať sa o budúcnosť. Jedno sa nedá zmeniť a druhé neexistuje. Jediné čo je, je prítomný okamih a ako sa k danej situácii postavíte teraz. Už počujem ako vravíte: Odpustiť tomu hajzlovi zato čo mi spravil? Nikdy.
Mnoho ľudí sa domnieva, že odpustiť stačí slovne. Poviete si v duchu alebo nahlas, odpúšťam ti a vybavené. Toto nie je pravé odpustenie. To pravé odpustenie ide z Vášho srdca. Je to riadna drina a nejde to zo dňa na deň. Skutočne odpustiť znamená, že keď sa stretnete s človekom, ktorý Vám niekedy ublížil, že ho dokážete objať a povedať mu ďakujem. Za čo ďakujem? Za cennú skúsenosť, vďaka ktorej ste narástli.
Stačí sa prejsť mestom a sledovať ľudí. Vonku krásne svieti slnko, ktoré nás nabíja energiou, stromy a kríky rozkvitajú do svojej krásy, všetko sa zelenie, len ľudia chodia zamračení. Večne sa šťúrajú niekde v minulosti: Keby som hento vtedy spravil inak, keby to a hento, keby som sa inak zachoval, prečo mi to povedal, prečo mi to spravila… Nekonečný ruský kolotoč s plno nezodpovedanými otázkami: „Prečo?“
Ak sa stále špárate v minulosti, znamená to, že ste neodpustili. Musíte to stále riešiť dokola a hovoríte o tom dokonca svojim kamarátom, ako keby oni nemali dosť tých svojich otázok. Ľútosť nad udalosťami, ktoré sa Vám niekedy stali, je najhoršia vec aká je, ktorá vás dáva ešte nižšie. Tým, že sa ľutujete, len sa utvrdzujete v tom, ako Vám je zle. Posilňujete tú emóciu, dávate jej moc, aby vás ovládala.
Prestaňte sa ľutovať, je to prvý krok o odpusteniu.
Prestaňte sa ľutovať, je to prvý krok o odpusteniu. Všetko, čo sa vám stalo, sa presne stať malo. Vy sami ste si túto situáciu, túto skúsenosť vybrali pred vašim narodením. Prišli ste sem, aby ste ju pochopili. Vďaka tým nezdarom, ktoré sa nám v živote dejú, vďaka nim rastieme a posúvame sa bližšie k sebe samým.
Poviem to inak: Ak ste zdravý, nemáte chuť robiť nejaké zmeny vo vašom živote. Načo by ste ich aj robili. Veď ste zdravý a je Vám dobre. Tak príde choroba, ktorá nám ukazuje, že nejdeme v živote správnym smerom, máme zlý postoj k svojmu životu a zastaví nás, aby sme sa zamysleli. Život chce po nás zmenu, vtedy sa začíname meniť. Nič iné nás neprinúti k zmene myslenia, postoju, správania ako bolesť.
Sú aj takí, ktorí ako náhle ochorejú, dvíhajú oči k nebu a sľubujú pánu bohu, že ako sa z toho dostanem, zmením celý svoj život, začnem cvičiť, zdravo jesť, chodiť do prírody. Dotyčný vyzdravie a všetky sľuby sa rozplynú ako dym vychádzajúci z komína. Vráti sa k svojmu starému životu a stále nemá chuť nič meniť. Tak potom príde druhý výstražný prst, väčšinou tá istá choroba, ale tá je oveľa silnejšia a potrápi dotyčného dvojnásobok času.
Potom je tu ďalšia partia ľudí, ktorí začali vo veľkom hltať tabletky, ktoré neriešia príčiny, iba potláčajú dôsledky choroby a vo svojom živote nerobia žiadne zmeny. Žijú ďalej svojimi starými životmi, bez zmien, ktoré choroba po nich chce, ale je to ich cesta.
Čudujeme sa, prečo tak všetko rýchlo letí. Bodaj by neletelo, keď sú ľudia večne zaseknutí vo svojej nevyriešenej minulosti a riešia čo bude o rok, o dva, o tri, čo bude v budúcnosti. Máte 30 a riešite, či Vám bude mať kto robiť na dôchodok. Zabúdame pri tom na to najcennejšie, na prítomný okamih. Na chvíľu sa zastavte v čítaní a uvedomte si to. Žiadna minulosť ani budúcnosť neexistuje. Je len tu a teraz. I čas je iba ilúzia. Žiadny čas neexistuje. Čas sa vymyslel preto, aby sme sa vedeli lepšie orientovať, aby sme mohli dôjsť do roboty včas, aby sme si mohli dohodnúť stretnutie na tú a tú hodinu.
Na chvíľu sa zastavte v čítaní a uvedomte si to. Žiadna minulosť ani budúcnosť neexistuje. Je len tu a teraz.
Pre ešte lepšie pochopenie odporúčam si pozrieť film Pokojný bojovník, nájdete ho v dobrej kvalite i v češtine na Youtube.
Odpustite priatelia ľuďom, ktorí Vám ublížili. Nenoste to vo svojom vnútri, je to ako závažie, ktoré vás spomaľuje na vašej ceste k sebe samému. Keď skutočne odpustíte, spadne z Vás obrovské bremeno, budete sa celý triasť, husaciu kožu budete mať po celom tele, budete plakať s úsmevom a naplnený šťastím. Spravte si poriadok vo svojom vnútri. Ak to dokážete, už nebudete chodiť zamračení, už nebudete mať potrebu sa špárať v minulosti, zrazu sa rozplynie, ako keby sa ani nikdy nestala. Bude sa Vám zdať ako keby to bol len nejaký vzdialený príbeh, ktorý sa niekedy stal, alebo ako keby ste o tom čítali niekde v novinách.
Odpustenie je cesta ku zdraviu a zdravie je dar, ktorý si treba ceniť. Pre každého zdravie znamená niečo iné.
Úplne vo všetkom, celou svojou bytosťou sa prikláňam k východnej medicíne. Ona berie človeka ako celok, všetko zo všetkým je prepojené, ako pavučina. Každá jedna nitka pavúčej siete nadväzuje na ďalšiu. Alebo ako spieva jeden môj obľúbený interpret: „Telo, myseľ, duch, uzavretý kruh.“
Západná medicína rozdelila človeka na orgány. Máme ortopédov, kardiológov, urológov, gynekológov, neurológov a každý má na starosť inú časť nášho teľa. Niekto blízky, koho ste ľúbili Vám ublížil, neodpustili ste mu, nesiete si to so sebou a časom začnete mať problémy so srdiečkom. V srdiečku je láska, kto má s ním problém, zažil nejaké veľké sklamanie, ktoré súvisí s láskou a neodpustením.
Tak utekáte ku kardiológovi. Ten Vás pošle na ct, magnetickú rezonanciu a ktovie kam ešte. Je možné, že Vám nič nenájdu a predpíšu vám tabletky. Ak to stále v sebe dusíte, je možné, že časom skončíte s kardiostimulátorom na srdiečku. A tak je to so všetkým.
Za chorou pečeňou sa skrýva potláčaný hnev, za žlčníkovými kameňmi sú nedoriešené vzťahy. Ak Vás bolia uši, znamená to, že nechcete niečo počuť, ak je problém s očami, nechcete niečo vidieť. Ak máte problém s nohami, idete v živote zlým smerom.
Začnite sa vnímať ako celok. Neutekajte s bolesťou hlavy hneď do lekárne, ale zastavte sa na chvíľu a spýtajte sa sami seba, čo mi chceš touto bolesťou ukázať? Čo robím zle? Čo po mne chceš, aby som zmenil?
Odpustenie je pochopenie, prečo sa Vám tá udalosť v živote stala a jej úplné prijatie. Bola to pre Vás ďalšia skúsenosť, vďaka ktorej ste vyrástli.
A ako zistíte, že ste odpustili? Stačí, keď si predstavíte toho človeka, ktorý vám ublížil, vo svojej mysli a keď budete cítiť pokoj, vyrovnanosť a úplne zmierenie, vtedy ste odpustili. Ale ak budete stále cítiť trošku úzkosti, zvieranie na hrudníku, hnev, dusíte to stále v sebe.
Ak chcete zmeniť svet, priateľku, manžela, manželku, priateľov, mali by ste najprv začať od seba. Bez upratania si vo svojom vnútri, zmene myslenia, postojov, správania, to nejde. Neľutujte sa, nesťažujte sa, odpustite, aby ste boli bližšie k sebe samým a aby ste sa pri prechádzkach mestom, dedinou či lesom začali usmievať 🙂
Nečakajte, že upracete za víkend. Treba spraviť viac vecí ako utrieť prach, povysávať, vyprontovať a umyť okná. Vy to zvládnete. Je to dlhšia cesta a ak budete chcieť plakať, plačte. Že chlapy neplačú? Hlúposť. Učili nás to tak odmalička, je to len ďalší prejav potláčania emócií v detstve. Ak budete chcieť kričať, kričte. Vkľude si zoberte palicu a vymláťte s ňou vankúš, mám to overené, pomáha to. Musíte to zo seba dať von.
Prajem Vám všetkým, aby ste si svoje vnútro vyčistili. Aby ste strhli zo seba všetky masky, ktoré na sebe nosíte a upratovali dovtedy, kým nezačne žiariť ten diamant, ktorým ste. Ako vnútri tak i vonku.
PS: Úplne sa nestotožňujem s výrokom, ktorý som použil na začiatku. Ak má človek poriadok vo svojom vnútri, nerobí predsa špinu navonok. Zmiatol som Vás? To je dobre. Ak máte čistotu v sebe, pri prechádzke lesom dvihnete ten pohodený papier a vyhodíte ho v najbližšom koši. Vysvetlím to bližšie: Nie všetci Indovia majú poriadok vo vnútri, ale v ašrámoch (kde meditujú) je čisto 🙂